Jara idylisce leži Kopšin w małym dole při Satkuli pod starym słowjanskim hrodźišćom. Ze susodnymi wjeskami Prawoćicy/Nuknica a Lejno je jenož přez małe puće zwjazany. Něhdy wobsteješe wjeska z třoch statokow. Před někotrymi lětami buštej tam jednoswójbnej domaj natwarjenej. Dźensa ma wjeska něhdźe 21 wobydlerjow. Kopšinjanske hrodźišćo jewi so jako z lěsom wobrosćena hórka.
Woznam městnostneho mjena
Městnostne mjeno bu wot pomjenowanja hrodźišća, Kopšin, přewzate, štož telko rěka kaž „Kopřiwowa hórka“.[žórło: Ernst Eichler/Hans Walther: Ortsnamenbuch der Oberlausitz. Akademie-Verlag, Berlin 1975] Prěnje městnostne mjeno Kobschiwn je z lěta 1343.
Kruch "Na hrodźišću" je twórba znateho serbskeho basnika a fararja Jakuba Barta-Ćišinskeho (1856 – 1909) a bu 1921 na wyše ležanym hłownym hrodźišću předstajeny. Běše to historiska činohra wo zjednosćenskich prócowanjach połobskosłowjanskich a serbskich kmjenow přećiwo frankowskim dobywarjam a zhubjenju njewotwisnosće. W štyrjoch předstajenjach zwjeseli 50 lajskich dźiwadźelnikow 4.000 přihladowarjow.
Dźiwadłowa hra "Paliwaka" bu 1936 na niže ležanym předhrodźišću předstajena. Kruch je z pjera Kubšičanskeho wučerja a spisowaćela Jurja Wjele (1892 – 1969). K symboliskemu wobskorženju fašistiskich njeskutkow wužiwaše serbsku bajowu maćiznu jako tarnowanje. "Paliwaka" bu na 61. schadźowance předstajena.
1343
Mjeno Kopšin da so wot staroserbskeho "kopřiwa" wotwodźić, z tym měło drje prěnjotnje stare Kopšinjanske hrodźišćo měnjene być. Kopšin pomjenowa kónčinu, w kotrejž so koprik plahowaše.
1374
Wokoło 1374 wso wjeska Coppfhzrin mjenuje.
1511
W małej, jenož tři statoki ličacej wjesce Kopšin je z Handrijom Ješku hač do dźensnišeho mjeno Ješka dopokazane.
1700
Hižo spočatk sydomnateho lětstotka dawachu kaž dźensa dwaj burskej statokaj we wjesce Kopšin.
1703
Prěnju znatu statistiku nastaji farar Zynda z Chrósćic. W Kopšinje běchu tehdy 3 chěže, 21 katolikow a 8 protestantow.
1865
Pod nawodom kantora Krala předstaji Wotrowske spěwarske towarstwo na Kopšinjanskim hrodźišću koncert..
1871
1. decembra ličenje ludu:
Chrósćicy su najwjetša wosada. K tutej słuša: 3.559 katolikow, z tutych bydla 3.058 we wjeskach wosadźe a 501 we wjeskach luterskeje wosady. W Kopšinje bydla 35 katolikow.
1880
W jednej nocy w decembrje bu kublerjej Wolenkej w Kopšinje z konjenca drohotny kóń pokradnjeny. Kubler da hnydom telegrafisce do wšěch směrow za paduchom pytać. Hišće na samsnym dnju, wokoło připołdnja, dósta wón telegrafisce z Kulowa powěsć, zo su tam paducha z pokradnjenym konjom popadnyli. Jednaše so wo dźěłaćerja, wěsteho Wićaza z Jaseńcy.
1890
Kopšin, Nuknica a Prawoćicy leža při hranicy Kamjenskeho wokrjesa k Budyskemu wokrjesej a tworjachu gmejnu Nuknica.
1921
W tutym lěće bu na Kopšinjanskim hrodźišću lajska hra hrata.
1921
W juniju a na prěnjej njedźeli w juliju bu na Kopšinjanskim hrodźišću prěnja originalna serbska drama předstajena. Předstajena bu tuta drama pod hołym njebjom wot Chróšćanskeju "Towarstwa młodźencow" a "Towarstwa knježnow". W štyrjoch předstajenjach bě połsta dźiwadźelnikow pod nawodom knjeza Józefa Nowaka něhdźe štyri tysac wopytowarjow zwjeseliło. Hród bu wot mištra Lebzy z pomocu dweju towaršow natwarjeny.
1927
W tutym lěće ličeše naša wjes trochu mjenje hač třiceći wobydlerjow, mjez nimi běchu pjeć dźěći (pjeć hólcow).
1936
Z protesta přećiwo fašizmej bu w Kopšinje na hrodźišću serbska schadźowanka z předstajenjom serbskeho lajskeho dźiwadła "Paliwaka" zarjadowana.
1938
W přihotach na wójnu dyrbjachu so awtodrohi twarić, k tomu bě wjele materiala trjeba. Tak njebuchu kamjenje jenož w skale łamane, ale buchu tež tajke historiske hrodźišća kaž w Kopšinje wotnošene a znjewužiwane.
1955
Přehlad nošerkow narodneje drasty:
cyłkowna ličba nošerkow narodneje drasty: 2
1960
W šěsćdźesatych lětach su so manewry Narodneje ludoweje armeje w Kopšinje wotměwali.
1974
Přez zjednoćenje wsow Hórki, Prawoćicy, Nuknica, Kopšin a Kozarcy do wulkogmejny Chrósćicy rozšěri so teritorij gmejny.
1987
Kopšin ma 15 wobydlerjow.
1990
Mostowe wobłoženje w Kopšinje bu na woběmaj stronomaj natwarjene.
Wjesne wobswětlenje bu přez firmu Jakubaš we wšěch wjesnych dźělach do porjadka stajene.
1992
Hašenski hat w Kopšinje bu wot błóta wurjedźeny a swojemu zaměrej přepodaty.
1993
Wjes woswjeći šěsćstowlětne wobstaće.
1995
W septembrje wotmě so na idyliskim Kopšinjanskim hrodźišću prěnje zarjadowanje serbskeho młodźinskeho towarstwa "Pawk". Předsyda tutoho serbskeho młodźinskeho towarstwa je Jan Budar.
Něhdźe połsta šulerjow, čłonojo a nječłonojo towarstwa z Radworja, Chrósćic, Budyšina a Ralbic sćěhowaše přeprošenju na hrodźišćo. Alfons Frencl z Róžanta powědaše wšěm wćipnym młodostnym wo Serbach w Awstralskej. Po přednošku so při lěhwowym wohenju čile diskutowaše.
1996
W tutym lěće bu městnosć k srěbanju wody w Satkuli jako hašenski hat w Kopšinje natwarjena.
1997
Póstowa adresa za něšto wjace hač dwaceći wobydlerjow rěka nětko "Při hrodźišću". Nowe mjeno dróhi wotměni po wobzamknjenju gmejnskeje rady dotalne pomjenowanje.
Puć do Kopšina bu zwuporjedźany a nawjes wutwarjena.
1999
Kopšin ma w tutym lěće 22 wobydlerjow.
Mjez Prawoćicami a Nuknicu, při wotbóčce do Kopšina, su njedawno njeznaći pokazowacu tafličku z čornej barbu pomórali. Njeje hižo spóznać, što je na wjesnej tafli stało.
Wobydlerjo Kopšina su na špatnym přijězdźe sami najhórše městna z betonom zwuporjedźeli.
Serbske młodźinske towarstwo "Pawk" zarjadowa na jednym štwórtku wječoru na Kopšinjanskim hrodźišću filmowy wječork. Po tym so hišće při lěhwowym wohenju bachtaše.
Dźakowano spěchowanskich srědkow móžeše so dróha mjez Nuknicu a Prawoćicami kaž tež do Kopšina zdźěla wobnowić.
2000
Po statistice bydli w Kopšinje 12 žónskich a 11 muskich wobydlerjow.
2002
Busowe zastanišćo Kopšin-Nuknica dóstanje čakansku chěžku.
2007
Kładźenje wodowoda we wsach Kopšin a Nuknica so realizuje.
2009
Wosrjedź wsy so nowa wuwěškowa tafla z drjewa montuje. Wobydlerjo čakaja hišće na přilubjene sydadło.
Prěnje archeologiske namakanki we wobłuku Kopšina pochadźeja prawdźepodobnje z časa Łužiskeje kultury, potajkim z bronzoweje doby. Jedna so wo rowne polo, kotrež bu južnje wsy na jednym z nětčišich polow namakane (hlej wobraz).
Na zakładźe namakankow na hrodźišću je natwar tutoho słowjanskeho hrodźišća něhdźe w dźesatym lětstotku prawdźepodobne. Tute słowjanske hrodźišćo bu hač do štyrnateho lětstotka wužiwane. Dodatne wužiwanje je prawdźepodobne, dokelž bu na ležownosći gotiski kluč namakany - žórło: Muzej zapadneje Łužicy Kamjenc.